Na webovej stránke Pamiatkového úradu SR pribudol článok o trenčianskej synagóge. Postarali sa oň zamestnankyne KPÚ Trenčín, s ktorými v rámci nášho projektu úzko spolupracujeme. Článok vám prinášame v celom zneni:
Trenčiansky poklad pod kupolou - k aktuálnej obnove trenčianskej neologickej synagógy
Jednou z charakteristických čŕt panorámy historického jadra mesta Trenčín je kupola neologickej synagógy. Harmonicky zapadá medzi ďalšie urbanistické dominanty mestskej pamiatkovej rezervácie – Trenčiansky hrad, Mariánsky vrch s farským kostolom, dvojvežie piaristického kostola a Mestskú vežu, niekdajšiu dolnú mestskú bránu. Dnešná stavba synagógy však mala svoju staršiu predchodkyňu, ktorej existenciu roky dokladali len skromné zmienky v písomných prameňoch. Všeobecne prevládal názor, že pôvodná trenčianska synagóga, situovaná tesne za mestskými hradbami, bola len „drevenou modlitebňou.“ Židovská komunita v Trenčíne postupne od polovice 17. storočia nadobudla v demografickom a hospodárskom vývoji mesta značný význam. Predstava, že dôležitá komunitná stavba bola z netrvácneho materiálu vyvoláva určité pochybnosti.
Po niekoľkoročnom snažení sa podarilo Židovskej náboženskej obci Trenčín (obnovenej v roku 2013) získať väčší finančný objem na projekt s názvom „Obnova, rekonštrukcia a revitalizácia Synagógy v Trenčíne“, ktorého cieľom je zlepšiť stavebno – technický stav a „vdýchnuť život“ vhodným funkčným využitím trenčianskej neologickej synagóge, a to vďaka Grantom EHP a štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky v rámci programu Kultúra na obdobie júl 2020 – apríl 2024 (podrobnejšie: https://synagogatrencin.sk/sk/). Pozrime sa na túto stavbu trochu bližšie.
Neologická synagóga v Trenčíne bola ako výnimočné architektonické dielo, predstavujúce hmotný doklad histórie tunajšej židovskej komunity, vďaka svojím pamiatkovým hodnotám v roku 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Stavbu navrhla dvojica architektov - Richard Scheibner a Hugo Pál. Ich architektonická predstava bola v rokoch 1909 - 1912 zhmotnená vďaka trenčianskym stavebným podnikateľom – Bélovi Niegreiszovi a Albertovi Fuchsovi. Synagóga bola slávnostne otvorená v roku 1913. V čase vzniku bola jednou z najväčších stavieb svojho druhu na našom území. Reprezentuje kvalitný príklad architektúry inšpirovanej byzantským a maurským staviteľstvom, v kombinácii s dekoratívnymi prvkami súdobých umeleckých prúdov – secesie a Art Deco.
V kontexte tragických historických udalostí, ku ktorým došlo počas II. svetovej vojny, bola v období rokov 1939 – 1945 trenčianska synagóga znesvätená, tak ako mnohé ďalšie stavby tohto druhu. Okrem straty pôvodnej funkcie v nej po roku 1951 došlo k viacerým nevhodným stavebným zásahom. Synagóga bola v tomto období využívaná na rôzne a nie vždy vhodné účely. Napriek tomu si do veľkej miery zachovala svoj autentický architektonický výraz a predovšetkým jedinečné konštrukčné riešenie s monumentálnou centrálnou kupolou. Dodnes v nej môžeme obdivovať množstvo hodnotných umelecko – remeselných detailov, medzi ktorými nepochybne vyniká šestica originálnych vitráží s ikonografiou čerpajúcou z judaizmu, ornamentálna štuková výzdoba fasád, dekoratívne klampiarske prvky či schodiskové zábradlia. Ojedinelou v rámci Slovenska je nástenná maliarska výzdoba interiéru v štýle Art Deco, ktorej existenciu pod súčasnou utilitárnou bielou povrchovou úpravou potvrdil reštaurátorský výskum, realizovaný v roku 2011. Technologickú, odbornú, ale aj finančnú náročnosť prác, ktoré čakajú na realizátorov aktuálnej obnovy, bolo možné do určitej miery overiť pri reštaurovaní podstatne menšieho priestoru modlitebne, ktorá bola vo svojej pôvodnej výtvarne pôsobivej podobe sfunkčnená v roku 2015.
V rámci prípravy aktuálnej obnovy a revitalizácie trenčianskej neologickej synagógy, sa za účelom identifikácie a zdokumentovania doteraz neznámych archeologických nálezov v priestore vybraných situácií interiéru synagógy ako aj overenia a identifikovania pôvodnej dlažby z roku 1913, realizoval archeologický výskum. Podkladmi pre jeho vykonanie bol archívny výskum (Buday, P., august 2021) a geofyzikálny výskum (Tirpák, J., máj 2021, realizovaný v rámci vedeckej úlohy priebežne plnenej Pamiatkovým úradom SR). Stali sa „vodítkom“ pre situovanie archeologickej sondy, ktorá priniesla pozitívne výsledky. Archeológom zo spoločnosti Achilles Group s.r.o. sa podarilo odkryť zvyšky predsunutého parkanového múru mestského opevnenia, datovaného rámcovo do 16. storočia, ktorý tvoril jednu z línií mestského stredovekého opevnenia. Zároveň sa im podarilo odkryť aj murivo so súvislou vrstvou pôvodne exteriérovej omietky, ktoré predstavuje hmotné rezíduum starej synagógy, datovanej do záveru 18. storočia. Podľa materiálov spracovaných v rámci mapovania židovských pamiatok na Slovensku Eugenom Barkánym mala pôvodná trenčianska synagóga pozdĺžny pôdorys s rozmermi približne 18 x 22 metrov. Pravdepodobne išlo o stavbu zaklenutú deviatimi poľami kupolovej klenby, dosadajúcej na štvoricu stĺpov, rozostavených okolo bímy. Dokladá to fotografia interiéru, ktorú získal Eugen Barkány. Existuje aj fotografia exteriéru, ktorú publikoval Maroš Borský v roku 2007 v knihe Synagogue Architecture in Slovakia. Na základe aktuálneho archeologického výskumu a spomenutých obrazových prameňov možno vysloviť názor, že pôvodná trenčianska synagóga z konca 18. storočia nebola len „drevenou modlitebňou“, ale v regionálnom meradle pomerne veľkorysou kamennou stavbou.
Vďaka pripravovanému projektu oživenia a obnovy trenčianskej neologickej synagógy sa darí doplniť mozaiku poznania histórie mesta. Oceniť možno v tomto smere zodpovedný prístup vlastníka tejto kultúrnej pamiatky – Židovskú náboženskú obec Trenčín, ktorý zabezpečil spracovanie archeologického výskumu v požadovanom rozsahu v dostatočnom predstihu pred začatím samotných stavebných prác, pričom sa podarilo získať informácie cenné nie len pre samotnú realizáciu obnovy. Archeológom zo spoločnosti Achilles Group s.r.o. sa podarilo odkryť dosiaľ prvý exaktný archeologický nález zaniknutého parkanového múru, ktorý ako jedna z línii opevňovacieho systému tvoril dôležitú súčasť historického urbanizmu mesta Trenčín. Nemenej cenným nálezom je murivo asanovanej synagógy z konca 18. storočia. Je dôkazom významu trenčianskej židovskej komunity a dôležitým článkom v kontinuite jej života v meste, na ktorý veríme nadviaže aj pripravovaná obnova synagógy z roku 1913 – „trenčianskeho pokladu pod kupolou.“
Spracovali: Mária Kucmanová, Daniela Nipčová (KPÚ Trenčín)