Počiatky židovskej komunity na území Trenčína
Pevnou súčasťou Trenčína bola v minulosti aj početná židovská komunita. Prvú zmienku o jej prítomnosti nájdeme už na začiatku 14. storočia. Väčšie skupiny sem ale prichádzali najmä na konci 17. a 18. storočia, kedy sa do mesta na Považí sťahovali Židia z Čiech a Moravy. Preslávili sa ako šikovní remeselníci či obchodníci, čo sa počas nasledujúcich rokov pozitívne podpísalo aj na ekonomickom rozvoji Trenčína. Židia sa v minulosti nemohli usádzať za hradbami mesta, ale pred nimi. Dnešné Štúrovo námestie či Hviezdoslavova ulica tak už boli mimo zakázanej zóny. Židovská komunita sa preto koncentrovala práve v týchto miestach, pričom postupne sa rozširovala. Pre náboženské účely jej najskôr slúžila modlitebňa, ktorá na mieste dnešnej synagógy existovala v prvej polovici 18. storočia. Neskôr, v roku 1781, ju nahradila drevená synagóga.
Výstavba odštartovala vďaka zbierke
Na začiatku 20. storočia tvorili Židia 15 až 20 percent obyvateľov Trenčína. Pôvodná drevená synagóga už početnej náboženskej komunite nestačila a v roku 1905 tak prišla prvá iniciatíva, aby v meste vyrástla nová synagóga. Pre nedostatok peňazí ale museli plány odsunúť o päť rokov neskôr. Vtedy sa do veci vložil aj riaditeľ banky Vojtech Friedman, ktorý zabezpečil finančné krytie celého projektu. Zorganizoval zbierku, do ktorej prispelo aj slobodné kráľovské mesto Trenčín sumou 20 tisíc korún. Starú synagógu zbúrali a na jej mieste po 18-mesačnej výstavba vznikla nová. Slávnostne ju otvorili a vysvätili v utorok 23. septembra 1913.
Pozoruhodná architektúra
Synagóga v Trenčíne je nadčasovým dielom projektanta berlínskeho ateliéru, piešťanského rodáka Richarda Scheibnera a jeho spolupracovníka Huga Pála. Pozoruhodná budova je príkladom raných modernistických trendov, ktoré smerovali k redukcii dekorácie pri zachovaní monumentálnych klasických foriem. Je zmesou byzantských a secesných štýlov s modernou železobetónovou kupolovou konštrukciou. Ako dokladajú historické pohľadnice, hlavná modlitebná sieň bola kedysi bohato dekorovaná. Dodnes je viditeľných niekoľko detailov vrátane vitrážových okien, modrej maľovky na kupole a zachoval sa aj historický luster v jej strede.
Roky ničenia sa podpísali pod súčasný vzhľad
Druhá svetová vojna trpko zasiahla celú trenčiansku židovskú komunitu. Samotnú synagógu poškodili a znesvätili príslušníci trenčianskej nacistickej organizácie Freiwillige Schutzstaffel a Hlinkovej gardy, ktorí zničili aj jej vnútorné zariadenie. Podľa pamätníkov sa medzi múrmi synagógy preháňali vojaci na koňoch. Ďalšou ranou bolo bombardovanie mesta v máji 1945, počas ktorého bola zničená veľká časť bohato zdobených vitrážových okien. Po skončení vojny ľudia, ktorí prežili holokaust, zorganizovali zbierku a synagógu v rokoch 1945 až 1948 opravili. Slávnostne ju otvorili a vysvätili, pričom v jej priestoroch osadili pamätné tabule s menami obetí holokaustu. Následne sa ale k moci dostal socialistický režim, ktorý taktiež nebol k trenčianskej synagóge zhovievavý. V jej priestoroch zriadili sklad odevov a pomyslenou poslednou bodkou bola rekonštrukcia v 70. a 80. rokoch, ktorá zničila pôvodnú akustiku aj nádhernú výzdobu.
Škody oboch režimov sú vidieť dodnes
Na začiatku 90-tych rokov minulého storočia v synagóge osadili novú tabuľu na počesť umučených obetí holokaustu a v zadnej časti objektu opäť obnovili malú modlitebňu, ktorá v súčasnosti slúži na liturgické účely. V roku 1993 bola budova reštituovaná Ústredným zväzom židovských náboženských obcí v SR, ktorý ju v roku 2018 vrátil do majetku obnovenej Židovskej náboženskej obci Trenčín. V rámci svojich možností bola užívaná ako výstavná sieň a na tieto účely sa kvôli svojmu zlému stavu využívala čoraz sporadickejšie až donedávna.
