Sviatok svetiel alebo aj Sviatok opätovného zasvätenia jeruzalemského chrámu. V nedeľu podvečer sa začína Chanuka. V židovských domácnostiach zažiari každý večer na deväťramennom svietniku plamienok novej sviečky. Samotný sviatok pritom odkazuje na historické udalosti, spojené s víťazným bojom Makabejcov nad sýrsko-gréckym kráľom Antiochusom-Epifanesom IV. Tie sa mali odohrať v roku 167 pred začiatkom nášho letopočtu.
Vláda Antiocha bola poznačená despotizmom a vyhrotenou náboženskou neznášanlivosťou. Zakázal obrady židovskej viery, zneuctil jeruzalemský chrám a dopustil sa mnohých násilností. S tým súviselo aj vyľudňovanie dedín a miest, ktorých obyvatelia utekali zo strachu do hôr. Po čase došlo k povstaniu židovského obyvateľstva proti presile kráľovských žoldnierov. Pri bojoch zahynulo množstvo povstalcov, avšak napokon sa im podarilo zvíťaziť. Kľúčový význam malo oslobodenie Jeruzalema a tamojšieho chrámu, ktorý predstavoval náboženské centrum židovstva. Ten však bol po bojoch spustošený a zneuctený, takže ho najskôr museli vyčistiť.
Po očistení zapálili v chráme svietnik s večným svetlom. Pri dolievaní oleja do svietnika ale zistili, že k dispozícii je len jedna malá nádoba s pečaťou veľkňaza, ktorá obsahuje posvätný olej. Najkratší čas, potrebný na vyrobenie nového oleja, bolo osem dní. Malá nádoba ale obsahovala množstvo len na jeden deň.
Tradícia hovorí, že sa stal zázrak a toto malé množstvo oleja vydržalo svietiť po celých osem dní. Na pamiatku znovuzasvätenia chrámu sa preto v židovských rodinách zapaľuje počas ôsmich dní osem sviec - každý deň jedna. Chanukové sviečky drží svietnik s deviatimi ramenami. To deviate slúži na upevnenie "šámesa", čiže sviečky - sluhu, od ktorej sa zapaľujú ostatné.
Pri chanukových sviečkach sa nemá pracovať, ani ženy nemajú vykonávať domáce práce, a to až dovtedy, kým tieto sviečky nedohoria.