Od roku 1911 sa v miestnych maďarsko-nemeckých novinách Vágvölgyi Lap začali objavovať informácie, ktoré súviseli s naliehavou potrebou výstavby novej židovskej synagógy. Po tom, čo valné zhromaždenie židovskej obce pod vedením jej predsedu Henrika Kácsera zvolilo 28.októbra 1910 nový stavebný výbor, pristúpilo sa k hľadaniu vhodného pozemku pod synagógu.
Dňa 5. marca 1911 židovská náboženská obec odkúpila od Štefana Langeho pozemok vedľa pôvodnej drevenej synagógy za vtedajších 10-tisíc korún. Nový stavebný výbor zároveň zorganizoval zbierku, do ktorej prispelo aj mesto Trenčín, a domáca elektrická účastinná spoločnosť sa podujala bezplatne zabezpečiť osvetlenie budúcej synagógy. Dňa 1. apríla 1911 trenčianska židovská mládež zorganizovala veľký umelecký večer na podporu výstavby novej synagógy. Ako o tom informovali noviny Vágvölgyi Lap 9. apríla 1911, slávnosť prekonala očakávania všetkých zúčastnených svojou atmosférou, vysokou úrovňou, početnou účasťou prominentných umelcov a významných osobností mesta. Noviny počas celého obdobia zároveň zverejňovali aj informácie o finančných príspevkoch a daroch, ktoré posielali jednotlivci aj firmy na výstavbu synagógy. Takýto oznam bol zverejnený napríklad aj 4. júna 1911 a dozvedáme sa z neho, že medzi darcami bola vdova po Júliusovi Schlesingerovi z Trenčína, Filip Schlesinger junior, doktor Lichtenstein Salamon z Budapešti alebo firma Weinera Vilmosa.
25. februára 1912 bol v novinách Vágvölgyi Lap zverejnený ďalší oznam, týkajúci sa výstavby novej budovy synagógy v Trenčíne. Na základe uvedeného oznamu v miestnych novinách predsedníctvo trenčianskej židovskej náboženskej obce vyzývalo k zasielaniu verejných písomných ponúk na stavbu novej synagógy, ktoré boli 10. marca 1912 doručené priamo do rúk predsedu komisie na výstavbu synagógy, pána Bélu Friedmanna, vtedajšieho riaditeľa trenčianskej obchodnej a priemyselnej banky. Zábezpeka mala predstavovať 5% ponúkaných stavebných nákladov, ktoré však nemali prekročiť sumu 150.000 vtedajších korún. V týchto nákladoch mali byť zahrnuté všetky planírovacie, zemné a murárske práce, obloženie kameňom a drevom, pokrývačské, tesárske, stolárske, zámočnícke, natieračské a sklenárske práce a zavedenie kanalizačného a vodovodného potrubia. 24. marca 1912 predstavenstvo trenčianskej židovskej obce následne v novinách zverejnilo mená firiem, ktoré predstavili svoje ponuky:
Trenčianska firma Béla Niegreisz a Albert Fuchs s drevom a želebetónovou konštrukciou so sumou 135.054 korún,
Firma Karol Grün a syn zo Žiliny so sumou 149.746 korún,
Armin Singer, obchodník s drevom z Trenčína so sumou 143.918 korún,
Firma Scholz a Materna z Trenčína so sumou 127.853 korún s výnimkou mozaiky a maľby na sklo (táto firma pôsobila v Trenčíne v prvých rokoch 20. storočia),
Firma Jozef Berta a Alfréd Kovács z Trenčína so sumou 140.940 korún (významná stavebná firma, ktorá sa podieľala na výstavbe viacerých objektov v Trenčíne a v Piešťanoch, v roku 1941 bola násilne zlikvidovaná a Alfréd Kovács deportovaný do koncentračného tábora),
Jozef Walla z Budapešti so sumou 7099 korún na umelý kameň a obkladačské práce,
Prvá trenčianska továreň na nábytok a drevený tovar so sumou 20.194 korún na dodanie, resp. prerobenie lavíc a pultov.
Ako informovali noviny Vágvölgyi Lap 24. marca 1912, stavebný a organizačný výbor nakoniec vedením stavby poveril firmu Béla Niegreisz a Albert Fuchs z Trenčína a ako najlepší projekt vybrali návrh trenčianskeho rodáka Richarda Scheibnera z berlínskeho ateliéru a jeho kolegu Huga Pála. Richard Scheibner, v tom čase mladý architekt, práve rozbiehal svoju kariéru a práve kozmopolitný charakter jeho stavieb podnietil židovskú komunitu, aby s ním uzavrela zmluvu. R. Scheibner a jeho kolega nechali vybudovať mohutnú synagógu aj po vzore niektorých synagóg, ktoré boli v tom čase postavené v Nemecku. Ich spoluprácu ukončila 1. svetová vojna, Scheibner pokračoval v práci v Berlíne, jeho neskorší osud nie je známy.
Náklady na výstavbu synagógy s použitím na tú dobu moderných stavebných konštrukcií boli 160.000 korún. Výstavba novej synagógy trvala 18 mesiacov, posledné bohoslužby sa v starej synagóge konali 9. apríla 1912. Neskôr si trenčianska židovská náboženská obec pre slávnostné bohoslužby počas septembrových židovských sviatkov prenajala veľkú sálu v hoteli „Erzsébet“ (teraz Elizabeth), ako o tom informovali na svojich stránkach noviny Vágvölgyi Lap 1. septembra 1912. V čase výstavby novej synagógy funkciu hlavného rabína vykonával Dr. Móric Diamant (1839-1913), ktorý mal vynikajúce náboženské aj svetské vzdelanie a vyslúžil si aj medzi nežidovskými obyvateľmi Trenčína veľkú úctu a rešpekt. Nová synagóga bola slávnostne otvorená a vysvätená v utorok 23. septembra 1913 (21. elula 5673) o 15. hodine.
Neologická budova synagógy patrí dodnes k najkrajším a najzachovalejším architektonicko – historickým pamiatkam svojho druhu na Slovensku a bola zaradená do projektu Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva.
Autor textu: Alica Krištofová
Zdroj: Trenčianske múzeum