Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 1. novembra 2005. Dátum, kedy si pripomíname milióny obetí, je 27. január. Práve v ten deň v roku 1945 totiž Červená armáda oslobodila koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau. V čase, keď doň vojaci vstúpili, v ňom našli 7600 väzňov, ktorí prežili hrôzy koncentračného tábora.
Druhá svetová vojna krutým spôsobom zasiahla aj do životov židovských rodín v Trenčíne. Len pre ilustráciu – v roku 1930 žilo v 39 obciach okresu Trenčín takmer 2300 obyvateľov židovského vierovyznania, z toho 1539 v samotnom Trenčíne. V roku 1948 ich v dnešnom krajskom meste evidovali už len 326.
Prvé deportácie z územia vtedajšieho Slovenského štátu sa uskutočnili v roku 1942. Výzvu na odcestovanie dostávali ľudia zvyčajne len hodinu pred samotným odchodom, počas ktorej si mali zbaliť to najnutnejšie – povolený limit bol však maximálne 50 kilogramov. Trenčianskych Židov odvážali do koncentračných stredísk v Žiline, Novákoch, Seredi či Bratislave. Tam ich naložili do vlakov s konečnou stanicou v poľských vyhladzovacích táboroch.
Koncom marca 1942 sa v Trenčíne začalo sústredenie mladých Židov. Ešte pred samotnou raziou ich asi 40 ušlo. Príslušníci Hlinkovej gardy a žandári zaistili viac ako 100 mužov a cez zberný tábor v Novákoch ich 31. marca deportovali do koncentračného tábora Majdanek vo východnom Poľsku. Súčasne sústredili v Trenčíne židovské dievčatá a mladé ženy. Tie odvliekli do zberného tábora na Patrónke v Bratislave, odkiaľ ich 1. apríla 1942 deportovali do Osvienčimu.
K odsunu celých židovských rodín z Trenčína a okolia došlo v apríli 1942. Koncom tohto mesiaca odišli z Trenčína do Žiliny dva transporty, v ktorých bolo niekoľko stoviek ľudí. Väčšinu z nich deportovali 29. apríla do Osvienčimu. Ďalší transport s rovnakou trasou odišiel z Trenčína 19. júna, bolo doňho zaradených asi 100 rodín z trenčianskeho okresu. Deportácie následne pokračovali až do októbra 1942, pričom v tomto roku podľa údajov Ústredne židov z celého okresu násilne vysťahovali viac ako 75 percent židovského obyvateľstva.
Po vyhlásení SNP obsadila Trenčín nemecká armáda. Tá prakticky okamžite zaistila všetkých Židov a ich byty pre vlastnú potrebu. V septembri 1944 odvliekli tých, ktorí ešte v meste zostali. Skončili najmä v strediskách v Seredi a v Ilave, odkiaľ ich deportovali do vyhladzovacích táborov. Boli medzi nimi aj lekári, ktorí v tom čase pôsobili v trenčianskej nemocnici. Len zlomku z vtedajších perzekuovaných obyvateľov sa podarilo ujsť a schovať sa v horách či vzdialenejších dedinách. Tých, ktorých nacisti objavili, zavraždili, pričom ich telá sa našli v hromadných hroboch.
Počas holokaustu zahynulo viac ako 1550 židovských obyvateľov okresu Trenčín. Po skončení vojny sa síce do mesta vrátilo asi 350 preživších, avšak zďaleka nie všetci boli jeho pôvodní obyvatelia. Asi 15 židovských partizánov a vojakov povstaleckej armády padlo v bojoch.
Po skončení vojny ľudia, ktorí prežili holokaust, zorganizovali zbierku a opravili synagógu, ktorú fašistický režim zdevastoval. Slávnostne ju otvorili a vysvätili, pričom v jej priestoroch osadili pamätné tabule s menami obetí holokaustu. Pôvodné papierové tabule, ktoré boli neskôr doplnené, sú dodnes uložené v archíve Židovskej náboženskej obce. Kovové tabule s menami obetí holokaustu visia v synagóge. Za každým jedným menom je jeden ľudský príbeh, ktorý sa skončil tragicky. A preto ani my nezabúdame a pripomíname si 27. január so všetkou úctou, ktorú si tento deň zasluhuje.
Zdroje: Encyklopédia židovských náboženských obcí (3. zväzok), Historická revue 4/2018